Jdi na obsah Jdi na menu
 


The Ducks´fountain in Bratislava

3. 3. 2012

Slovak version, sent by teacher Adriana Lipkova from Bratislava 

KAČACIA FONTÁNA
Bratislavská povesť
 
Na brehu Dunaja žil kedysi starý dobrý vodník, ktorý už dávno nechytal ľudské dušičky, ale dával prednosť pohode na slniečku a šanteniu s chlapcami, ktorí k Dunaju chodievali s husami a kačicami. Raz sa chcel i on zabaviť, len nevedel, ako sa medzi mládež dostane. A tak mu nezostávalo nič iné, iba ich prekabátiť.
Poobliekal sa do šiat , dal si na hlavu veľkú čapicu, pod ktorú skryl dlhé zelené vlasy, plné vodných rias. Takto oblečený sedel pri dunajskom brehu. Keď prišli chlapci, ktorí prihnali k Dunaju kačky, videli, že pod vŕbou sedí akýsi neznámy mladý muž v parádnych šatách. Najskôr mu nevenovali pozornosť, no neskôr sa s ním skamarátili, lebo vystrájal rôzne zázračné kúsky. Dali mu meno – Fero.
Zrána bolo vodníkovi dobre, no keď začalo slnko pripekať, chlapci zo seba postrhávali šaty, no vodník sa vyzliecť nemohol.
Pokrikovali naňho: „Fero, neblázni, vyzleč sa, veď sa v tých šatách roztopíš!“
Keď ich nepočúvol, začali ho naháňať a vtedy mu spadla z hlavy čapica a chlapci si uvedomili, s kým majú do činenia.
„Vodník!“ skríkli a začali ho biť. Pred chlapcami mu pomohli iba víly z Dunaja.
Na ďalší deň  opäť prišli chlapci pásť kačky k Dunaju. Šantili ako inokedy. A zrazu sa ich kačice rozbehli na všetky strany, akoby ich naháňali neviditeľné bytosti. Veď ich aj plašili vodníkove víly!
Ak by sa chlapcom kačice stratili, gazda by ich potrestal, a tak nechali hry hrami a rozbehli sa za kačkami. Naháňali ich aj medzi skalami, skákali za nimi do vody.
Na tento okamih vodník čakal. Keď sa chlapci rozpŕchli, vodník vedel, že sa ich už nemusí báť a nezbijú ho ako pred tým. A tak vyskočil z úkrytu a dlhým bičom, začal mládencov i kačice šibať. Koho zasiahol, ten na mieste skamenel. Tak znehybneli všetci chlapci i kačice, ktorým sa nepodarilo ujsť.
Ľudia si túto príhodu rozprávali po večeroch pri kozuboch. Keď po rokoch vznikol pri Dunaji malý park, ľudia sa rozhodli postaviť v strede krásnu fontánu. Veľká časť Bratislavčanov považuje Kačaciu fontánu na Šafárikovom námestí za svoju najmilšiu fontánu. Bratislavský sochár Robert Kühmayer vytvoril v roku 1914 na tomto mieste sochárske dielo. Do stredu kruhovej nádrže navŕšil balvany a na ne umiestnil postavičky chlapcov a prestrašené kačice. Sú z bronzu a každej kačke z otvoreného zobáka vyteká prúd vody.